Nasledujúce dni strávime na najkrajnejšom bode našej výpravy v regióne Borkou, ktorý žije iba z ťažby a obchodu so soľou. Obrovské karavány tiav sa každý deň vydávajú na dlhú cestu púšťou, aby ju mohli vymeniť za proso a cirok. Uprostred krajiny nikoho, západne od Mourdi zbadáme 18 jazier, ktoré boli pred niekoľkými tisíckami rokov jedným jazerom. Za rok tu naprší len 25 mm zrážok a hoci sa tu voda rýchlo vyparuje, jazerá nevysýchajú, pretože sú zásobované podzemnou vodou. Jazerá sú zaradené do dvoch rôznych skupín, skupina Ounianga Kébir, ktorá má štyri jazerá a skupinu Ounianga Sérir, ktorá má štrnásť jazier. Okolo jazier rastú datľové palmy a spoločne tvoria jednu z najkrajších oáz na Sahare. Južne od jazera nájdeme zvyšky zbraní, opustené bojové tanky a niekoľko rakiet z veľkej bitky s Líbyou, kvôli bohatým úložiskám uránu na severe krajiny.