Botswana - Spojenie s divočinou

Je prvý októbrový týždeň, teploty siahajú k štyridsiatke a Botswana oslavuje 50-te výročie nezávislosti. Môžete to vidieť na stenách škôl, obchodov, odpadkových košov, ešte aj niektoré stromy sú označené národnými farbami, modro-bielou. Bol som v tejto krajine minulý rok, no vedel som že sa tu potrebujem vrátiť čo najskôr, a objaviť krásu ktorú v sebe skrýva. Pristávame v mestečku Maun, ja, manželka a partia 7 ľudí, dnes už kamarátov, ktorí nám robia spoločnosť na nasej netypickej svadobnej ceste. Vítame sa s našim sprievodcom, hádžeme batohy pod sedadla auta a cesta za divočinou môže začať. Po chvíli som sa spýtal kde je zvyšok posádky, od kuchára až po kempingové príslušenstvo. ‘‘Už sú na ceste, šli v predstihu nech máte všetko prichystane včas‘‘. Asi po dvoch hodinách prašnej a prázdnej cesty vidíme auto, vybúrané priamo na strome. Vravím si, žiadna sláva dopadnúť takto uprostred ničoho. To som ešte netušil, že je to auto nášho kuchára. Našťastie sa nikomu nič nestalo, no my sme vedeli že dnešná večera bude veľmi skromná, ak vôbec bude.

Pokračujeme rýchlo k južnej bráne Moremi, aby sme pred západom slnka stihli prvý kontakt s prírodou. Zmeny plánov spôsobili, že dnes prespíme priamo v národnom parku, v divočine. Asi ráno o pol piatej ma manželka zobudila s tým, že počuje pri našom stane nejakú šelmu. Bola to hyena. Ihneď som si uvedomil že môj batoh je vonku, navyše mám v ňom pribalené sušené klobásky z antilopy. Keď som začul šuchotanie a škrabanie, moja predstavivosť bola vo vrcholovej forme a už som videl hyenu ako sa snaží dostať do vnútra. Začal som jemne pískať nech odplaším zver, no po chvíli bolo jasné, že to už kuchár pripravuje naše raňajky :)

16 LEVOV

Naša misia na tomto výlete je jasná, hľadáme veľké mačky. Po prvýkrát zo všetkých mojich safari sme si nemuseli dávať pozor či sme mimo predpísanej cesty, v tejto časti parku máme úplnú voľnosť. Dočkali sme sa až nečakane rýchlo v lagúne Xini, 16 levov, len my a nikto iný. Asi pol hodinu som si užíval prítomnosť týchto nádherných šeliem, z otvoreného vozidla, takmer na dosah ruky. Vyžaruje z nich neskutočný pokoj, radi sa ukazujú, hrajú, neboja sa, vedia kto je tu pánom. S veľkým úsmevom vravím zvyšku partie, že už môžeme odísť domov, videl som všetko čo som chcel :)

CESTA DO PRAVEKU

Dnes smerujeme na sever do Khwai, časti Moremi ktorá má celoročný prísun vody vďaka rieke Khwai. Ešte predtým sa zastavujeme v dedinke a zvolávame deti, priniesli sme im 100 zubných kefiek ktoré zohnala naša kamarátka z Liberca. Charakter krajiny sa behom chvíle zmení, všetko je zrazu zelenšie a vyschnuté oblasti striedajú močiare. Nasledujúce okamžiky patrili k tým najkrajším aké som na safari zažil. Prebúdzali sa vo mne pocity aké som zažíval v detstve pri mojom obľúbenom filme Cesta do Praveku. Ako sme sa posúvali popri rieke, zo všetkých strán nás obklopoval rozmanitý život. Slony vo vode, v bahne, hrochy, antilopy, vtáctvo, dokonala harmónia farieb. Asi po hodine sme natrafili na zhluk áut, čo je vždy znakom niečoho zaujímavého. Prekrásny leopard oddychujúci pod stromom. Po chvíli zameral svoju pozornosť na antilopy, bolo úchvatné sledovať ako sa ladne a sústredene približuje k svojej koristi, ktorá však zacítila náznak nebezpečenstva skôr, ako leopard nabral rýchlosť.

Plní nadšenia pokračujeme smerom k Savuti, regiónu Botswany ktorý kedysi tvorilo obrovské jazero, avšak tektonická činnosť ju premenila na suchú oblasť. Krátko po vstupe nás privítalo päť zaspatých levov a na moje prekvapenie, sotva kilometer od nich zastavujeme a servírujeme si špagety bolognese na kapote auta. Zvláštny pocit, keď vieme ako blízko sú levy.

NENASLEDUJTE MA

Do Savuti som sa tesil predovšetkým z jediného dôvodu. Levy. Už dávno som čítal, že tato oblasť je obľúbeným miestom pre nakrúcanie dokumentárnych filmov. Hneď nasledujúce ráno sme sa o tom presvedčili aj my, keď sme uprostred pláne zbadali auto vo farbách zebry, označené jednoduchým heslom ‘‘nenasledujte ma‘‘. V tomto okamžiku chcel byt každý z nás kameraman a mat absolútnu voľnosť pohybu v parku. Levy sme si to ráno veľmi neužili, avšak pozorovať zblízka hordu slonov, ako sa v horúčave ovlažujú pri napájadle a nedarujú ani kvapku vody malému šakalovi, bolo na tuto chvíľu prijemnou satisfakciou.

CHYŤ MA KEĎ TO DOKÁŽEŠ

Po dlhej poobednej sieste v kempe sme sa vydali na druhý pokus na miesto, kde ešte ráno boli levy. A keďže levy počas dna neprejdú veľkú vzdialenosť, vedeli sme že máme sľubné šance na ne natrafiť. Zrazu sme sa ocitli sami pri našom obľúbenom vozidle s kameramanom, ktorý sledoval levice ako v diaľke pozorujú pakone. Zaostril som na levice aj ja, a ihneď na to začala jedna z nich pomaly kráčať smerom k nim. Ako sa levica približovala k pakoňom, v duchu so zvýšeným tepom som si vravel, aké úžasné by bolo, keby sa pokúsila o útok. Behom chvíle už bola pri nej aj druhá levica a ich rýchlosť nabrala vysoké obrátky. Je to tu. Konečne som sa stal aj ja svedkom krásneho okamžiku, pre niekoho možno krutým, avšak reálnym bojom medzi zvieratami o život. Pakoň bol tento krát rýchlejší a levice sa vrátili naspäť k mláďatám, ktoré nejedli už týždeň. Celá naša posádka bola v úžase, vedeli že takýto okamžik sa nevidí na safari každý deň, a ja som bol šťastný že som bol pri tom s nimi.

Stany máme rozložené pod stromami, žiaden plot, ani jeden turista, krásne hviezdy na oblohe, tlejúci oheň, večera a pivo na stole. Dokonalý pocit je okorenený zvukom praskajúcich konárov stromov, ktoré lámali slony len niekoľko metrov od nášho kempu. Svojou návštevou nás ešte poctili dva medojedi svetlochrbté, niečo ako jazvec, veľmi statočné zvieratko, ktorému nie je dobre skrížiť cestu, keďže o ňom kolujú zvesti že dôkaze zabiť aj leva, keď sa mu zahryzne viete kam. Dievčatá si vydýchli, bolo ich sedem, a my s Lukášom si v kľude sedíme a popíjame ďalej.

CHOBE

Lúčime sa s divočinou, terén je veľmi náročný nie iba dnes, ale počas celého výletu. Obdivujem zručnosti nášho šoféra, prekonávame rieky, piesočné zaveje, padnuté stromy na ceste, Botswana je plna prekvapení. Vyťahujeme zapadnutých turistov z piesku a plnou parou mierime do nášho kempu pri meste Kasane, ktoré je vstupnou bránou pre safari v národnom parku Chobe. Toto miesto už netreba nikomu predstavovať, je krásne, no tu už nikdy nebudete sami, jazdí sem každý kvôli skvelej dostupnosti z neďalekých letísk. Celá posádka sa teší z bazénu, baru, reštaurácie a predovšetkým zo signálu v telefóne, keďže našim blízkym doma sme spôsobili nečakané starosti. Poobede sa vydávame na slávnu plavbu po rieke Chobe, moja druhá za posledný rok, opäť skvostná. Vyberáme si menší motorový čln aby sme mali lepšiu prístupnosť k úzkym kanálom v rieke a konečne vidíme veľa krokodílov a hrochov.

NA SKOK do ZIMBABWE

Na záver nášho výletu sa vyberáme na celodenný výlet k prírodnemu divu sveta, krásu na rieke Zambezi, medzi Zambiou a Zimbabwe, k magickým Viktóriiným vodopádom. Lukáš a Lucka skáču bungee jumping, Aďka a Zuzka skúšajú safari na slonoch a Majka s Vierkou preleteli helikoptérou ponad krásne vodopády.

Botswana ma nadchla. Bol som unesený z Tanzánie, potom z Kene a neskôr z Ugandy. Žiadna z týchto úžasných krajín mi ale neponúkla na safari toľko slobody pohybu a pocitu, že som v divočine doslova sám. Určite sa plánujem do všetkých týchto krajín vrátiť, ideálne čo najskôr, lebo zakaždým keď ich navštívim ma neprestávajú udivovať svojou krásou. Za týždeň v Afrike dokážete zažiť to, čo so niekomu nepodarí za rok. Áno, čas tu plynie ináč. Ľudia sa tu nikam neponáhľajú, čo mnohých privádza do zúfalstva, no sme v Afrike a nie doma. Objavte krásy Afriky aj vy, či už so mnou, s niekým iným, alebo sami, možno tam na seba jedného dňa natrafíme, niekde v buši, na horách, na pláži....

Podobné zážitky si z Afriky môžete odniesť aj ty, kedykoľvek počas roka, už vo dvojici - http://www.dreamafrica.eu/sk/trip/divoka-botswana

Dream Africa | 20. apríl 2017