Južná Afrika, Lesotho, Eswatini a Mozambik

Letíme z Viedenského letiska do Johannesburgu - priemyselného centra Južnej Afriky.

Pristávame v Johannesburgu - najväčšieho mesta Južnej Afriky. Hneď na letisku nás privíta africká atmosféra. Meníme si eurá na juhoafrické randy a požičiavame mikrobus, ktorý sa stane našim spoločníkom na najbližšie dva týždne. Predmestiami Johannesburgu sa presúvame rovinatým vidiekom k nášmu prvému nocľahu v štýlovom lodge. Konečne si odpočinieme po dlhej ceste cez pol zemegule a po večeri v bare ochutnáme miestne pivo.

Po raňajkách vyrážame na juh. Na hranice s Lesothom je to niečo cez 3 hodiny. Čiže "za rohom". Africké vzdialenosti sa nemerajú na kilometre, ale na čas, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľa. Je to preto, lebo stav ciest sa líši od super krásnej a prázdnej diaľnice, po ktorej 500 kilometrov spravíte za 4 hodiny, až po lokálu prístupovú cestu, kde aj 5 kilometrov môže trvať 2 hodiny.

Prechádzame cez nádherný Golden Gate Highlands National Park, ktorý tvoria dych vyrážajúce prírodné scenérie skalných útvarov. Na želanie robíme početné fotopauzy.

Večer nocujeme v lodži pri historickej lokalite Thaba Bosiu.

Po raňajkách absolvujeme prehliadku kultúrneho skanzenu Thaba Bosiu. Tento skanzen bol vybudovaný v najdôležitejšom mieste kráľovstva Lesotho. Miestny sprievodca nám ukáže tradičné obydlia miestnych obyvateľov a kvetnato opíše najzaujímavejšie okamihy histórie.

Presúvame sa do hlavného mesta Lesotho - Maseru. Maseru nie je hlučné a zapchaté autami ako iné hlavné mestá Afriky. Je skôr pokojné a vzdušné. Žije v ňom okolo 300 tis. obyvateľov, čiže je menšie ako Bratislava. Maseru má aj futbalový štadión, na ktorom svoje zápasy hrá prvú ligu až 12 družstiev z celkového počtu 16. My si pozrieme centrum, prejdeme sa ulicami, dáme si obed, kúpime pár suvenírov.

Z Maseru nás čaká trojhodinový presun horskou oblasťou až do dediny Semonkong, kde prídeme ešte pred zotmením. Ubytovaní sme v lodži vo fotogenickom kaňone. Bude sa nám príjemne spať.

Dopoludnia navštívime prírodný klenot Lesotho: vodopád Maletsunyane. Tento vodopád sa nachádza len pár kilometrov od nášho ubytovania. Podľa počasia sa rozhodneme, či vodopád navštívime peši, alebo autom. Nakoľko cesta pre auto je kombináciou kameňov, hliny a potokov, príjemnejšia je určite prechádzka. Vzduch je neuveriteľne čistý, krajina je neskutočne krásna.

Vodopád Maletsunyane padá z výšky 192 m a je veľmi fotogenický. Kocháme sa a nakoľko máme naše kamery a fotoaparáty nabité, zachytávame časť tej krásy aj pre našich blízkych.

Počas popoludnia bude možné zvoliť si niektorú z outdoorových aktivít: prechádzku po okolí so sprievodcom na somárikovi alebo peši, prípadne si len tak voľne vyjsť do dediny (oblasť okolo Semonkongu je veľmi bezpečná). Dobrodružné povahy si dokonca môžu zlaniť samotný vodopád Maletsunyane pod vedením certifikovaných inštruktorov. 

Večeriame a nocujeme opäť v našej lodži.

Dnešný deň bude patriť dlhému presunu až k mestu Howick. Nemusíte mať však obavu. Po raňajkách to najprv dáme cez horskú cestu k rieke Orange. Vystúpime z auta a umyjeme si tvár v najdlhšej rieke Južnej Afriky (takmer 2 500 km). Zaujímavé je, že hoci sme blízko k východnému pobrežiu Afriky, rieka tečie smerom na západ a vlieva sa do Atlantického oceánu. Rieka ani nie je oranžová, ani sa pri nej nepestujú pomaranče. Meno dostala podľa holandského Royal House of Orange na počesť kráľa Wiliama 5. Povodie rieky Orange zaberá neuveriteľných 77% územia Južnej Afriky. Na mieste si povieme, či sú v rieke krokodíly a hrochy, a tiež niečo viac o ikonických afrických riekach. Pred obedom sme na južnej hranici Lesotha. Ak budeme mať náladu a budeme mať dostatok času, pozrieme si hadov v "haďom parku". Naobedujeme sa už v Južnej Afrike a po ceste so zvlneným terénom prídeme pred zotmením do miesta nášho ubytovania pri meste Howick. Ubytovanie v lodži a večerná prechádzka po okolí.

Tento deň začíname raňajkami a prehliadkou vodopádu Howick. Južná Afrika je veľmi bohatou krajinou na vodopády - tento je jedným z najkrajších. Fotíme vodopád aj seba, a prehrabujeme sa africkými suvenírmi na miestnom trhu.

Kvalitnými a rýchlymi cestami pokračujeme až na južné pobrežie kontinentu. Po ceste zastavíme niekde na obed. Popoludní prichádzame do lodže v prímorskom národnom parku Hluhluwe. Odpočinok pri bazéne, záujemci si budú môcť pozrieť program, ktorý nám pripravia pôvodní obyvatelia tejto oblasti: príslušníci kmeňa Zulu.

Dnes si trochu odpočinieme, tento krát bude presun kratší, a to do ďalšieho kráľovstva - Eswatini. Tento názov krajiny viacerí z vás asi nepočuli. Eswatini je nový názov Swazijska. Krajinu premenoval jej kráľ Mswati III. v roku 2018 na 50. výročie jej nezávislosti od koloniálnej Veľkej Británie. Mohol tak urobiť preto, lebo Eswatini je poslednou absolutistickou monarchiou v Afrike (jednou z posledných na svete). Toto zriadenie dáva kráľovi právo vydávať zákony bez potreby ich schválenia inými orgánmi. Eswatini je maličká krajina. Aj najväčší magnet krajiny - Národný park Hlane - je malý oproti iným africkým národným parkom. Ale to vôbec nevadí, nakoľko je domovom nielen celej africkej "veľkej päťky" (lev, leopard, nosorožec, slon a byvol), ale aj antilop, žiráf, zebier a iných typických afrických zvierat. My budeme ubytovaní priamo v parku v lodži pri napájadle, a navyše si dožičíme aj pravé safari - autom, a záujemci aj peši... samozrejme s miestnym safari sprievodcom. V tmavej noci po večeri budeme potichu sedieť na terase a sledovať, ako zvieratá prichádzajú piť. Chatky sú veľmi jednoduché a bez elektriny, ale to patrí k dobrodružstvu.

Po raňajkách nasadneme do mikrobusu a presunieme sa do Mozambiku. Hraničný prechod do socialistického Mozambiku je vždy tak trochu lotériou. Na jednom z našich presunov nás nechceli pustiť do Mozambiku priamo z Eswatini kvôli vymyslenému problému s dokumentáciou od vozidla. Nakoniec nás síce pustili bez úplatku, ale obracali nás na hranici viac ako 3 hodiny. Z tejto skúsenosti sme sa poučili a do Mozambiku sa dostaneme ešte predpoludním krátkou obchádzkou cez Južnú Afriku = "TIA" (This Is Africa - medzi cestovateľmi veľmi známa skratka).

Popoludní na nás čaká Maputo - hlavné mesto krajiny. Maputo je pomerne veľké mesto - žije v ňom okolo 2 miliónov obyvateľov. My sa ubytujeme v centre mesta a peši si pozrieme niektoré zo zaujímavosti tohto mesta, napr. starú železničnú stanicu, pevnosť, katedrálu a významné sochy či parky. Vo večerných hodinách sa reštaurácie a bary na nábreží Maputa zapĺňajú domácimi i expatmi. My nebudeme chýbať a dáme si niečo dobré.

Po raňajkách nás čaká najdlhší presun celej expedície. Autom sa vymotáme z Maputa, potom rovinatým terénom najlepšou cestou Mozambiku na sever. Cesta by sa dala zvládnuť za 4-5 hodín, ale na mnohých úsekoch je rýchlosť obmedzená na 60 km/h. A všade sú policajné kontroly s radarmi. Na minulom výlete sme ich napočítali presne 13! 

Po ceste si možno kúpime kešu, samozrejme ak bude úroda - totiž posledné roky sa v krajinách Afriky rozhasilo podnebie - predĺžené obdobia sucha striedajú záplavy. Obedujeme po ceste a pred večerom konečne prídeme do dedinky na pláži Tofo - jednej z najkrajších pláží v Mozambiku. Neodoláme večernému kúpaniu a konečne sa vybalíme v našich izbách. Večera v reštaurácii a zaslúžený oddych.

Pláž Tofo je jedna z najkrajších pláží Mozambiku - teplá voda, jemný piesok. Typický Indický oceán. Dokonca sa tu surfuje na vlnách! S tými vlnami je ale nevyhnutná opatrnosť: sú tu silné prúdy, netreba sa preceňovať.

Čo budeme robiť? No všetko, čo si predstavujete pod slovom relax pri mori: kúpanie, surfovanie, potápanie, šnorchlovanie, hľadanie mušlí, či suchozemské "barovanie", alebo len bohapusté vylihovanie na brehu. V stánkoch sa môžeme jednať s predavačmi suvenírov. Záujemci si môžu objednať výlet loďkou alebo autom po okolí. Západy slnka, východy slnka, more, palmy, miestni ľudia - všetko je veľmi fotogenické a príjemné. Jedla je dosť, je čerstvé a ceny zvládneme.

Určite si spravíme aj výlet, či dva do neďalekého mesta Inhambane - svedka koloniálnej portugalskej histórie: krásna architektúra, prístavné mólo... čas tu zastal pred 200 rokmi.

Zbohom Tofo, presun na juh do prímorského mesta Xai-Xai, kde prenocujeme. Prídeme tam (rýchlosťou 60km/h) okolo obeda, najeme sa a zostúpime až na pláž. Tam sa na jednu noc ubytujeme vo vile nad plážou (nádhernou, piesočnou s obrovskými vlnami). Odpoludnie strávime na pláži, večeriame v miestnej reštaurácie.

Pokračujeme v presune. Najskôr sa však zastavíme hneď za mestom Xai-Xai pri moste cez ďalšiu ikonickú rieku Limpopo. Veľké africké rieky boli v dávnych objaviteľských časoch jedinými cestami do vnútrozemia. Po súši sa nedalo kvôli hustej vegetácii, močiarom, zvieratám. Ani rieka nebola bezpečná a ľahko zdolateľná. Výprava musela zdolávať pereje, vodopády, bahno a samozrejme vyhýbať sa hrochom a krokodílom. Odfotíme sa pri moste cez rieku Limpopo a po 4 hodinách dorazíme na hraničný prechod Ressano Garcia - Komatipoort. Odtiaľ sú to ešte necelé tri hodiny jazdy do oblasti pstružích fariem. Prejdeme sa po okolí a strávime tu poslednú noc v Afrike.

Do Johannesburgu to máme na skok. Po ceste ešte zastavíme na fotopauzu historického železničného mosta pri rieke Elands River a pred poludním sme na letisku. Vrátime auto, ktoré nás bezpečne vozilo, zmeníme zostávajúce randy za eurá, alebo ich minieme v duty-free na suveníry. Odlietame z Afriky v poobedných hodinách.

Po pristátí na letisku vo Viedni sa presúvame domov.