Južný Sudán - zabudnutý svet

Odlietame z Viedne vo večerných hodinách a smerujeme za poznaním neskrotených kmeňov v zabudnutej krajine Afriky.

Vitajte v najmladšej krajine na africkom kontinente. Južný Sudán patrí medzi najmenej navštevované krajiny sveta a práve tu máme jedinečnú príležitosť objaviť poslednú „pravú“ Afriku, kde sa život v niektorých domorodých kmeňov nezmenil za dlhé desiatky rokov. Pristávame v Jube, hlavnom meste Južného Sudánu, vybavíme všetky turistické formality, víza a cestovné povolenia. Stretávame sa s našim sprievodcom a presúvame sa na hotel.

Po raňajkách odlietame do východnej časti krajiny a po krátkom lete pristávame v meste Kapoeta, v niekdajšom štáte Východná Equatoria. Táto oblasť je ideálnym miestom na spoznanie ľudí z kmeňa Toposa, jedného z najväčších etník v Južnom Sudáne. Kmeň Toposa sa odsťahoval kvôli suchu z pohoria Losolia v Ugande a keď sem prišli prví ľudia, podviedli Toposu tým, že im zobrali gazelie mäso a pre Toposu nechali iba polievku. Boj o dobytok naďalej podporuje nepriateľstvo so susedným kmeňmi spoza kenských a ugandských hraníc a úsilie o zmierenie neprinieslo žiadne ovocie. Dnes poobede navštívime dedinku z kmeňa Toposa, na ktorých si ihneď všimneme telá dekorované jazvením.

Smerujeme do pohoria Boya Hills za stretnutím s ľudmi z malého kmeňa Larim, ktorý je jeden z najtradičnejších etnických skupín v Južnom Sudáne. Laarimovia, tiež známi ako Boya alebo Narim, sú nilskí ľudia žijúci v malých osadách v malebnom pohorí Boya. Sú vynikajúci architekti a ich domčeky v krásnom kopcovitom teréne s bohatou savanou, vysokými trávnatými krovinami nás o tom presvedčia. Laarimovia sem prišli z Etiópie v 18. storočí a ich spoločenský život sa sústreďuje na hospodárske zvieratá. Chovajú ich, jedia ich mäso, používajú ich ako veno na získanie nevesty, pitie ich krvi a mlieka a spánok na koži. Útok na dobytok a jeho krádež je otázka cti a chrabrosti. Dediční náčelníci sú veľmi rešpektovaní a vykonávajú spoločné rituály na privolávanie dažďov.

Dnes sa vyberieme do horského kráľovstva Ilieu. Naše vozidlá necháme na úpätí skalnatých kopcov a 20 minút stúpame nenáročným terénom do tradičnej dediny kmeňa Lotuko, ktorá je klenotom pre milovníkov prírody a architektúry. Objavujeme zaujímavé kamenné múry zo 14. storočia, ktoré sú strategicky umiestnené tak, aby sa prispôsobili tvaru hôr. Kmeň Lotuko je rozdelený do štyroch kráľovstiev, pričom každé z nich okupuje jednu horu. Preskúmame dedinu,  stretávame sa s miestnymi ľuďmi a dnešný večer strávime na tomto úžasnom mieste s miestnou komunitou. Čaká nás večera, tradičná hudba, tance a nocľah v stanoch.

Rozlúčime sa s horským kráľovstvom Ilieu a vydáme sa na cestu do Juby, ktorá nám bude trvať 4 hodiny. Vychutnáme si obed v miestnej reštaurácii, zatiaľ čo naši sprievodcovia doplnia zásoby, palivo a vyrážame za ďalším dobrodružstvom. Ľudia z kmeňa Dinka tvoria 18 % populácie celej krajiny a sú najväčším etnickým kmeňom v Južnom Sudáne. Dinkovia sú známi svojim symbiotickým životom so svojimi stádami. Každý majiteľ pozná všetky svoje kravy po svojom mene a dokonale pozná všetky ich zvláštnosti. Bude to ďalší nezabudnuteľný zážitok.

Opúšťame kmeň Dinka a vyrážame cestami Južného Sudánu na sever do Terakeka. Táto oblasť je domovom ľudí z kmeňa Mundari, ktorých tu žije asi 100 000, v zalesnenej savane ležiacej na oboch stranách rieky Biely Níl. Prichádzame do dedinky kmeňa Mundari, vítame sa so starejšími a obdivujeme tradičný mundarský spôsob života. Mundari sú prevažne chovatelia dobytka. Dobytok je pre nich všetkým, je to známka prestíže, používajú ich ako veno a zdroj príjmu. Stále tu prežíva zvyk maľovania a zjazvenia tváre a kde sa bežný deň odohráva rovnako, ako tomu bývalo kedysi. Podľa zvyku sú mladí muži a ženy na čele poznačení sériou jaziev v tvare písmena V. Tešíme sa na neskutočné momenty, kedy Mundari pri západe slnka vítajú dobytok po návrate z pastvín. Dnešnú noc strávime opäť v stanoch.

Privstaneme si skoro ráno, kedy prichádzajú na svet tie najlepšie fotografie zobúdzajúcej sa dedinky kmeňa Mundari. Užívame si posledné výhľady na krajinu, zalesnenú savanu, mohutnú rieku Biely Níl a pomaly zahájime návrat do Juby. Naša ďalšia unikátna expedícia neskrotenou africkou krajinou je na konci a v poobedných hodinách odlietame naspäť do Európy.

Skorý budíček a čakáme na prvé ranné lúče slnka nad dedinkou kmeňa Mundari.